Na ďalší deň ráno prišiel po neho Grayhound a zaviedol ho do cvičnej miestnosti, v ktorej musel svoju silu a obratnosť dokázať každý člen Ruky. „Toto je Frederick.“ Predstavil Jeremymu nízkeho muža v koženej zbroji a s krátkym mečom v ruke. „Preverí tvoje schopnosti a naučí ťa tajom pravého boja.“ Povedal Greyhound a odišiel. „Vezmi si tamto.“ Povedal Frederick Jeremymu ukazujúc na čiernu koženú výzbroj a rovnaký meč aký mal on. Jeremy si to obliekol a v tom zacítil tupú bolesť v boku. „Aj keď som tvoj priateĽ, neznamená to, že v mojej blízkosti nemusíš byť ostražitý.“ Poučil ho Frederick a urobil výpad vpred. Jeremy sa mu vyhol úskokom vbok a pokúsil sa zaútočiť na Fredericka, ten však pohotovo uskočil a trafil Jeremyho do stehna. Jeremy si ani nestihol uvedomi´t s ktorej strany prišiel výpad a už zacítil bolest v členku. O ďalšiu stotinu sekundy už ležal na zami s mečom pri krku. „Si pomalý, ale s trochou cviku budeš použiteľný.“ Zasmial sa Frederick. Takto tam cvičili až do obeda a Jeremymu sa podarilo Fredericka zopár krát zvaliť na zem. Po obede prišiel vysoký muž, a povedal, že Greyhound zvolal zasadnutie Ruky pri Stene. Keď tam Jeremy a Frederick prišli už tam boli všetci. „Frederick, Jeremy, posaďte sa.“ Povedal im Greyhound. „Dnes ráno za mnou prišiel Harry z Rimmingtonu. Hovoril že lúpežníci dedinu úplne vyplienili a zničili väčšinu budov a hospodárstiev.“ Jeremy si to vedel živo predstaviť. Keď bol malý bývali v dedine Draynor a tú tiež vyplienili. Jeho rodičov zabili s veľa ďalšími. Aj to bol dôvod prečo sa stal Bielym rytierom. „Už zase?“ ozval sa Leonard, muž väčšej váhy, ktorému bola väčšina opaskov malá. „Veď len pred mesiacom plienili Edgeville! Ich drzosť nepozná hraníc! Lúpiť a vraždiť rovno nám pod nosom! Toto musí skončiť!“ Všetci súhlacne pohmkávali. „Súhlasím z vami.“ Povedal Greyhound, „A preto vyšleme troch aby tomu učinili koniec.“ Samozrejme, že všetci sa hlásili, veď koľkí z nich nikdy nevideli nešťastie a pliagu akú za sebou zanechávali banditi. Greyhound napokon vybral Leonarda, Williama a Jeremyho. „Vy traja zbavíte naše kráľovstvo tej pliagy!“ povedal Greyhound. Zasadnutie sa rozišlo a Leonard, William a Jeremy sa zašli v zbrojnici aby tam vymysleli ako konkrétne naplnia Greyhoundovu vôľu.
William bol niečo ako stratég a tak sa pustil do plánovania, zatiaľ čo Leonard a Jeremy začali brúsiť zbrane a zašívať potrhané kožené brnenie. Všetkým bolo jasné, že tamlen tak nemôžu nakráčať a všetkých pobiť no nikto presne nevedel ako to urobia. Po hodine a pol prišiel Williem s náčrtom plánu. „Úplne ako prvé, musíme zajať troch lupičov, bez toho je celý plán nanič. Keď ich zajmem skúsime z nich vymámiť informácie a potom ich hodíme na starosť rytierom, nech ich odvezú do Port Sarimskej väznice. Potom sa oblečieme do ich šiat, a pod tie plátené košele si dáme čierne kožené brnenia. Musíme mať aj ich zbrane, ale mohli by sme si vziať aj tie svoje, budeme predstierať, že sme ich ukradli. Potom sa vydáme smerom k Sídlu majstrov remeselníkov. So spoľahlivých zdrojom viem, že niekde tam majú hlavné sídlo. Tam sa budeme snažiť získať čo najviac informácii a po zotmení vpustíme dnu oddiel Bielych rytierov, na čele s Greyhoundom. Zajmeme ich vodcu a pochytáme ich ako králiky. Ale je to riskantné, ak nás odhalia, musíme tam vydržať až do zotmenia.“ Dovysvetľoval William. Leonard si pohladil svoju hustú bradu: „Takže žiadne ťažké zbrane ako veľké bojové sekery ktoré odtrhnú banditovi hlavu a odpália ju na míle ďaleko?“ zasmial sa škodoradostne. „My také máme?“ opýtal sa Jeremy a pri tej predstave ho až striaslo. „Leonard takú má.“ Odpovedal William.
Bol skoro večer, a to je čas vhodný pre banditov a tak sa pustili na lov troch nešťastlivcov. Jeremy sa prezliekol za obchodníka a s vozom sa pustil po tmavej cestičke do Rimmingtonu. Netrvalo to ani desať minút a už z kríku vybehol bandita s dýkou v ruke. „Daj mi vozík kupec, a ja ušetrím tvoj biedny život!“ povedal. Jeremy ani nestihol odpovedať a už bol bandita v rukách Leonarda a Williama. Ale rozhodne sa nenechal lapiť len tak, rozháňal sa dýkou, kopal a dokonca hrýzol. Zviazali ho a ukryli do krovia. Za hodinu už mali troch a vracali sa do mesta. Tam ich vypytovali a keď nechceli povedať tak sa vyhrážali, samozrejme, že by tie vyhrážky nesplnili ale zabrali. Dozvedeli sa tajné heslo pre vstup a zistili, že vodca má prezývku Krvavý boháč. Potom ich nahádzali na voz a so strážami ich vyprevadili na cestu do Port Sarimu. Leonard, William a Jeremy sa prezliekli a tiež sa vypravili. Až do svitania sa lentak potulovali, a s prvými lúčami slnka sa pustili smerom Sídlu majstrov remeselníkov. Cestou stretli zopár lúpežníkov, ale keďže boli prezlečení a veľa banditov sa venovalo svojej koristi prišli až k Sídlu bez problémov. Tam stáli a pozorovali ostatných, po chvíli si všmli zamaskované padacie dvere, boli pri koreňoch dubov. Keď vošli dostali sa do dlhej chodby, na ktorej konci boli veľké dvere a pri nich strážca. „Heslo!“ povedal hneď ako sa priblížili. „Nikdy never lupičovi!“ odpoveddal William. Strážca bez slova odstúpil a oni vošli do veľkej jaskyne, ktorá bola plná stolov na ktorých boli rôzne veci. Samozrejme, všetky ukradnuté. Na konci jaskyne boli ďalšie dvere a pri nich dvaja strážcovia. „Mali by sme sa rozdeliť.“ navrhol Leonard, a pustil sa smerom k najbližšiemu stolu a dal sa do reči s ostatnými. „Dobre, ja idem za Krvavým boháčom.“ Povedal William a zmizol v dave. Jeremy sa len tak prechádzal po jaskyni a predstieral záujem a tú či onú ukradnutú vec. Po chvíli sa vrátil William. „Máme zlé načasovania, vodca je vo Varrocku, ale aspoň pochytáme väčšinu.“ Zašepkal. Potom išli nájsť Leonarda. Keď ho našli povedal im: „Počul som, že Krvavý boháč sa rozhodol založiť “cech zlodejov“ aj v susednom kráľovstve. Takže zopár mesiacov bude mimo.“ V tú chvíľu vbehol do jaskyne strážca a zakričal: „Práve ušli naši bratia z Port Sarimu, a tvrdia, že sú medzi nami traja Bieli rytiery!“ Celá jaskyňa stíchla. „Videl tu niekto niekoho, kto by tu nmal byť?“ opýtal sa strážca „Nach všetci nastúúia do radov a každý, za koho sa nezaručia aspoň traja bude považovaný za zradcu. Postupne vyvolávl všetkých, až došlo na Jeremyho. „Kto sa dokáže zaručiť za neho?“ William zdvihol ruku, rovnako aj Leonard. A na obrovské prekvapenie aj dvaja ďalší banditi, ktorý si ho asi s niekým pomýlili. No keď došla rada na Leonarda, ruku zdvihol len William, ktorý znakovo ukázal Jeremymu nech sa nehlási a neuvrhne na seba podozrenie. „Zradca!“ začal ktosi kričať. „Aj ten druhý! Sú v tom spolu!“ kričal iný. A tak Williama aj Leonarda odtiahli do žalára. Ešte prestým však stihol Jeremymu povedať nech je nachystaný pri dverách a zneškodní strážcu. Jeremy bol na zbytok sám. Až do príchodu Bielych rytierov.